DIOXÍNY

leták so základnými informáciami o týchto nebezpečných toxických látkach a možnostiach ich eliminácie

nie sú cítiť, nie sú vidieť,
patria však k najtoxickejším chemickým látkam na Zemi.

Čo sú to dioxíny ?

Ako dioxíny označujeme súhrnne 210 chemických látok z dvoch skupín  odborne nazývaných polychlórované dibenzo-p-dioxíny (PCDD) a dibenzofurány (PCDF). 17 z nich je vysoko toxických. Sú perzistentné – dlhodobo sa nerozkladajú, pretrvávajú v životnom prostredí a živých organizmoch. Majú vysoko bioakumulatívne schopnosti - hromadia sa v tkanivách (hlavne tukových) živých organizmov.

Kde vznikajú

Nie sú vyrábané zámerne, vznikajú ako nechcený ”vedľajší” produkt spaľovacích procesov a chemického priemyslu, ak je prítomný chlór, chlórované zlúčeniny. Vedecké štúdie ukazujú, že dioxíny vznikajú v prítomnosti chlóru a organických látok, pričom vysoké teploty ich tvorbu zvyšujú.
Za najväčších, alebo významných producentov emisií dioxínov sú štúdiami v mnohých krajinách vyhodnotené spaľovne odpadov (odhad ÚPKM r. 1993 pre ich podiel v SR je 60%). Potom výroba a spracovanie kovov (ÚPKM – 20%), palivo- energetický sektor (ÚPKM - 17%), ďalej produkcia pesticídov, domáce spaľovanie odpadov, cementárne, spaľovacie motory, požiare. Z priemyselných  zdrojov je to napr. výroba buničiny a bielenie celulózy pomocou chlórovaných zlúčenín.
Najviac chlóru končí v PVC a to tvorí aj najväčší podiel chlóru v spaľovniach odpadov (v EÚ do 66%). PVC je z uvedených dôvodov pravdeopodobne najväčším prvotným zdrojom dioxínov.

Hlavným  zdrojom príjmu dioxínov pre človeka je potrava (vyše 90%), najmä mäso, mliečne výrobky, ryby. 1–5% dioxínov príjmame z ovzdušia. Do potravy sa dioxíny dostávajú cez vyprodukované emisie.

Vplyv dioxínov na zdravie

  • Poškodzujú imunitný systém;
  • narušujú hormonálny systém (môžu spôsobiť poruchy mužských pohlavných orgánov – ohroziť plodnosť mužov, spôsobiť poruchy ženských pohlavných orgánov - zníženú plodnosť, potraty, poruchy vaječníkov);
  • poškodzujú vyvýjajúci sa plod v tele matky (teratogenita);
  • majú rakovinotvorné účinky (podporujú rast nádorov)
  • negatívne vplývajú na kardiovaskulárny systém,
  • podporujú cukrovku;
  • poškodzujú nervový systém, môžu prispieť k poruchám správania,
  • môžu spôsobiť kožné ochorenia (napr. chlórakné);
  • môžu spôsobiť negatívne vývojové a neurologické poruchy novorodencov (ktorých matky boli vystavené vysokým dávkam)

Viaceré dioxíny patria medzi najtoxickejšie chemikálie na Zemi, ktoré sú nebezpečné už vo veľmi nízkych  koncentráciách.
 

Hladiny dioxínov a furánov v materskom mlieku vo vybraných
okresoch SR a ich porovnanie s inými krajinami.

Produkcia dioxínov na Slovensku

Merania vo viacerých spaľovniach SR preukázali veľmi vysoké emisie dioxínov (2 až 61 ng TEQ/m3) 20 – 610 násobne prekračujúce limit odporúčaný EÚ (0,1 ng TEQ/m3) a platný aj v SR od r. 2007.  Drvivá väčšina spaľovní na slovensku nemá technológie na znižovanie emisií dioxínov pod vyššie uvedený limit. Vedecké štúdie preukázali, že ak spaľovne odpadov vypúšťali vyššie ich emisie než limit EÚ – konkrétne 2 ng TEQ/m3  a viac, došlo postupne ku kontaminácii materského a kravského mlieka, ovčieho a rybieho tuku, poľných porastov a to v niektorých miestach výrazne. Merania u všetkých spaľovní v SR preukázali takéto a väčšie emisie, pričom väčšina dodnes nedobudovala technológiu pre zachytávanie dioxínov.
Vzorky materského mlieka u žien v SR preukázali nemalé hodnoty dioxínov na úrovni priemyselných štátov Európy a Severnej Ameriky.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požaduje prísnejšie limity pre dioxíny

Výsledkom konzultácie WHO r. 1998 k vyhodnoteniu zdravotného rizika dioxínov bolo sprísnenie denného príjmu na 1 – 4 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň. Zdôraznila však, že konečným cieľom má byť zníženie denného príjmu pod 1 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň. U vyššieho nie je zdravotný stav dlhodobo zaručený. Súčasný priemerný denný príjem dioxínov v priemyselných krajinách sa pohybuje medzi 1 – 3 pg I-TEQ/kg hmotnosti/deň, ale ak započítame vplyv dioxínom podobných PCB, môžu byť tieto hodnoty až trojnásobné. Správa WHO doporučuje ihneď pristúpiť k prijatiu všetkých možných opatrení pre zníženie úniku dioxínov do prostredia aby sa znížili ich koncentrácie v potravinách.


Závery WHO jasne ukazujú, že v SR musíme začať konať. Zatiaľ u nás chýba väčšina potrebných opatrení. Splnenie emisného limitu pre dioxíny je požadované iba pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov, pričom pre prevádzkované zdroje platí až od r. 2007.  Môže a mal by sa však prijať kratší časový termín a stanoviť limit na dioxíny aj pre ďalšie známe zdroje dioxínov (napr. výroba a spracovanie kovov, palivo-energetický sektor).  Tiež je známi rad štúdií preukazujúcich, že zásadným zdrojov tvorby dioxínov je chlór (v akejkoľvek forme) a najviac ho končí v PVC. Dosiaľ však nie sú PVC ani chlórová chémia v SR nijako obmedzené, nerobí sa nič pre ich nahradenie čistejšími produktami.

Čo môžete urobiť vy:

  • Žiadajte (listami, telefonicky i inak) predsedu vlády SR a ministra životného prostredia SR, aby :
1. skrátili emisný limit na dioxíny pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov do r. 2005 a rozšírili ho aj na iné zdroje (napr. výroba a spracovanie kovov, palivo-energetický sektor, iné spaľovacie procesy);
2. prijali legislatívne a ekonomické opatrenia pre rozvoj čistejších alternatív namiesto spaľovní odpadov;
3. prijali zákaz PVC, čo najskôr pre obaly a hračky z PVC, následne vypracovali koncepciu nahradenia aj ostatných výrobkov z PVC.

    Ich adresy:
    Predseda vlády SR
    Úrad vlády SR,
    Nám. Slobody 1,
    813 70 Bratislava

    Minister životného prostredia SR
    Ministerstvo životného prostredia SR
    Nám. Ľudovíta Štúra 1,
    812 35, Bratislava
  • Nekupujme výrobky s obsahom chlóru, chlórovaných zlúčenín - z PVC (má značku 3 v trojuholníku, či nápis PVC, V, vinyl); papier bielený chlórom či chlórdioxidom, chlór. rozpúšťadlá a pod.
  • Obmedzme príjem tučných jedál, predovšetkým živočíšnych tukov - mäsa, rýb, mliečnych výrobkov
  • Trieďme svoje odpady a poskytnime ich na recykláciu (do určených nádob, výkupní druhotných surovín)
  • Žiadajme miestne úrady, aby podporili rozvoj triedeného zberu a podporovali aktivity, ktoré znížia množstvo odpadov prichádzajúcich do spaľovne a na skládky.
  • Nespaľujme odpady v domácich peciach, na zhradách apod. (ani bioodpady, okrem chorobami napadnutých častí)
  • Separujme a kompostujte svoje bioodpady


Podporte Spoločnosť priateľov Zeme v kampani proti toxickým látkam.

Kľúčové slová: Dioxíny | toxické znečisťovanie
Cieľová skupina: verejnosť
Táto podstránka bola vytvorená: 15. január 2007 - 3:03, naposledy bola upravená: 18. január 2011 - 2:11.