Vysoký záhon

Je to elegantný spôsob, ako môžeme vyriešiť viacero možných problémov na svojej záhrade (poprípade aj na akomkoľvek inom mieste) a ešte z toho niečo „vyťažiť“. Medzi najväčšie výhody vysokých záhonov patrí, že:

  • zmysluplne zhodnotíme prebytočný biologický odpad zo záhrady a z domácnosti,
  • ho môžeme vybudovať aj na neúrodných, znečistených alebo aj betónových plochách,
  • je zabezpečená výživa pre pestované rastliny po dobu 4 až 6 rokov,
  • uľahčuje prácu záhradníkovi pri pestovaní v porovnaní s klasickým záhonom (menšia potreba pletia buriny a nemusí sa k pestovaným plodinám zohýbať),
  • umožňuje na jar skoršie pestovanie plodín a aj získanie skoršej úrody (v záhone je vyššia teplota oproti okolitej pôde aj o 5 až 10 °C),
  • zabezpečuje pohodlný prístup k hriadkam z každej strany aj za nepriaznivého počasia,
  • môže to byť pekný estetický prvok záhrady...

Rozmery a tvary vysokého záhonu

Výška:  70 až 90 cm. Prispôsobte si jeho výšku tak, aby sa vám čo najľahšie na záhone pracovalo. Pri vyšších záhonoch sa síce nebudete musieť pri trhaní buriny zohýnať, ale napr. polievanie krhlou môže byť už veľmi nepraktické.

Šírka:  130 až 160 cm. Šírka musí byť taká, aby ste z obidvoch strán pohodlne dosiahli do stredu záhonu. Pokiaľ je k záhonu prístup iba z jednej strany, treba rátať s jeho polovičnou šírkou.

Dĺžka:  ľubovoľná. Tá bude závisieť vo veľkej miere od dostupnosti materiálu, ktorým treba záhon naplniť.
Tvar záhonu:  môže byť ľubovoľný. Najčastejšie sa používa obdĺžnikovitý tvar, ale aj oválny, kruhový, šesťhranný alebo tzv. kľúčové dierky. Záleží na priestorových možnostiach, vašej fantázii a vkuse.

Budovanie vysokého záhonu

Existuje niekoľko spôsobov, ako vybudovať vysoký záhon. Tu si popíšeme jeden z nich:

  1. Najlepšie obdobie na budovanie vysokého záhonu je jeseň alebo skorá jar. Myslieť na to by sme mali však oveľa skôr, aby sme si stihli nazbierať dostatok biologických odpadov na jeho výstavbu.
  2. Z plochy budúceho záhonu (podľa rozmerov uvedených vyššie) odoberieme drny s trávou a vykopeme jamu do hĺbky 30 až 50 cm. Dno jamy skypríme rycími vidlami. Ideálna orientácia záhonu je v smere sever – juh. To však samozrejme závisí od orientácie pozemku a priestorových možností. V našich zemepisných šírkach to nie je až tak dôležitý faktor.
  3. Dno a steny vykopanej jamy obložíme drôteným pletivom s malými okami (10x10 mm alebo 12x12 mm). Zabránime tak osídleniu záhonu hrabošmi a hryzcami.
  4. Nasleduje vytvorenie debnenia, ktoré bude tvoriť ohraničenie záhonu. Čelnú stenu necháme zatiaľ otvorenú, čím si uľahčíme navážanie biologického odpadu, ktorý bude tvoriť výplň záhonu. Debnenie môže byť vyrobené z rôznych materiálov – dreva, kameňa, tehál... Najjednoduchšie je použiť drevené palety, ktoré majú na tento účel ideálny rozmer. Vnútornú stranu debnenia vyložíme nopovou izolačnou fóliou. Tá nám ochráni drevené debnenie pred vlhkosťou z vnútra a zamedzí nadmernému odparovaniu vody z výplne záhonu.
  5. Ako výplň môžeme použiť takmer všetok biologický odpad, ktorý vzniká v domácnosti, záhrade, na políčku... Úplne spodnú vrstvu vytvoríme z väčších a hrubších kusov dreva, kukuričné stonky, postupne smerom hore pridávame jemnejšie nasekané konáriky a drevnú štiepku. Nasledujú trávne drny otočené koreňmi hore. Po celej kope dobre poskáčeme a pridávame zmes ďalších biologických odpadov – lístie, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady, pokosenú trávu, burinu, zvädnuté a suché kvety, slamu, seno, nevyzretý kompost, vyzretý hnoj, ale aj napr. kartón... Počas plnenia záhonu sa ho snažíme utláčať a polievať. Potom nasleduje nepreosiaty, ale už vyzretý kompost a nakoniec jemne preosiaty vyzretý kompost zmiešaný so zeminou v pomere 1:1. Posledné dve vrstvy musia dokopy merať minimálne 30 až 40 cm.
  6. Výplň bude postupným rozkladom klesať. Preto treba každý rok do debnenia pridávať potrebné množstvo zeminy s vyzretým kompostom.
  7. Vybudovaný záhon je vhodné nastlať materiálom tak, aby sme zabránili presychaniu vytvoreného substrátu (pozri časť „Nastielanie“).
  8. A môžeme zahájiť výsadbu. Prvé dva roky sadíme rastliny, ktoré sú náročné na živiny (tzv. plodiny 1. trate). Až od tretieho roka pridáme plodiny, ktoré sú na živiny menej náročné (2. trate).

Alternatívou vysokých záhonov sú tzv. vyvýšené záhony alebo nemecké kopy. Budujú sa podobne ako vysoké záhony, ale sú bez vysokého debnenia. Navrstvením materiálu vytvoríme zaoblený kopček, ktorý po krajoch obložíme nejakým obrubníkom (z dosák, starých tehál...), ktorý by mal byť vysoký aspoň 10 cm, čím zabránime rozsypávaniu záhonu na cestičky okolo neho. Jeho vybudovanie je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie, ako budovanie vysokého záhonu. Oproti vysokému záhonu má však 2 veľké nevýhody – rýchlejšie presychá a radi ho osídľujú hraboše, hryzce a slimáky.

Vysoký záhonVysoký záhon