Juraj Smatana patrí už tiež k stáliciam environmentálneho hnutia na Slovensku. Verejne známym sa stal z kauzy trasy diaľnice cez Považskú Bystricu, participoval na viacerých veľkých kauzách minulých rokov. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na strednej škole a ako poradca Premiérky SR.

V minulej časti sme Vás začali oboznamovať so škodlivými látkami, s ktorými sa môžte vo Vašej domácnosti ľahko stretnúť. Predstavili sme si 16 krokov na elimináciu toxického znečistenia. V tomto článku budeme v tejto téme ďalej pokračovať.

Na Slovensku sa v roku 2008 vyprodukovalo 331 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, dokopy tak Slováci (od batoliat až po dôchodcov) vyprodukovali približne 1,8 milióna ton odpadu. To je množstvo, ktorým by sa dalo pokryť do výšky 1meter asi 880 futbalových ihrísk. Navyše toto množstvo stále stúpa, v roku 2007 to bolo ešte o 22 kg odpadov menej. Treba si tiež uvedomiť, že v tých 331 kg nie sú zahrnuté odpady, ktoré končia na čiernych skládkach alebo ktoré spaľujú ľudia doma v peciach a na záhradách. Na Slovensku sa tiež s odpadom nenakladá environmentálne a ani ekonomicky udržateľne. Skládkuje sa 76,5 % odpadu, spaľuje v spaľovniach 8,8 %. Navyše len 7,4 % odpadu sa recyklovalo a 4,5 % kompostovalo. Teda vyše 85 % odpadu sme nenávratne stratili ako surovinu. V porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie je to úplne nedostatočné. Hneď vedľa, nás je krajina, ktorá nám môže byť pozitívnym príkladom - Rakúsko. Aj keď vyprodukovalo takmer dvakrát toľko odpadu ako my, tak z neho na skládky išli len 3 % a takmer 70 % sa recyklovalo a kompostovalo. A to stále hovoríme iba o komunálnom odpade, teda odpade z domácností a jemu podobnom. V roku 2008 pripadalo na 1 kg odpadu, ktorý vyhodíme do kontajnera 7,6 kg odpadu ktorý vznikol pri jeho výrobe.1

V nádhernom prostredí východného Slovenska neďaleko Košíc sa nachádza umelá vodná nádrž Ružín. Vznikla prehradením rieky Hornád v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov a možno ju zaradiť medzi najkrajšie vodné plochy na Slovensku a v strednej Európe. V súčasnosti čelí Ružínska priehrada problému, ktorý sa pravi ... čítať viac

Premýšľali ste niekedy, koľko musíme všetci platiť za veci, ktoré nás obklopujú a vlastne za úroveň nášho života? Samozrejme, nejde o DPH alebo zľavy v obchodoch. Ani o peniaze daňových poplatníkov. Ide o „daň“ negatív, ktorú často neplatíme ani my, ale ľudia v tretích krajinách. Inými slovami, zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú veci napríklad z Číny také lacné? Časť odpovede je sociálneho charakteru – napríklad mzda pracovníkov pod hranicou prežitia. Veľkou časťou odpovede je ale aj nedodržiavanie bezpečnostných a environmentálnych štandardov.